Pavel Francúz

O piplavej robote...

 

Krása a precíznosť šperkov ma doslova očarili. Prešli od vtedy už roky, no baví ma to dodnes. Stále je sa čo učiť

a ešte mám vyhliadnutých veľa šperkov, ktoré by som rád vyrobil.


Najviac ma teší práca "na kolene". To čo človek dokáže vytvoriť s úplne jednoduchými nástrojmi a hlavne

trpezlivosťou. S čím "primitívnejšími" nástrojmi pracujem a dokážem s nimi vyrobiť repliku, o to krajší a

autentickejší mám potom pocit z vykonanej práce.

Obdivujem ľudové pastierske remeslo. Klobúk dolu pred zrobenými rukami

dedinských umelcov, ktoré dokázali vytvoriť jemné a krásne funkčné šperky.


Ja pri práci

 

Ako sa menila doba, menili sa nielen druhy šperkov, ale aj materiály, ktoré sa používali pri ich výrobe.

Pracujem teda nielen s drahými a farebnými kovmi a ich zliatinami, ale aj s rôznymi kosťami, parohmi, rohmi,

zvieracími zubami, drevom, kožou, sklom či prírodnými kameňmi.

Šperkárčina je pestré remeslo. Vyžaduje však veľa času, trpezlivosti a pokory. Výroba niektorých honosnejších

šperkov trvá desiatky hodín a skladajú sa zo stoviek malých častí, ktoré treba postupne zložiť v jeden celok.


Postup

 

Najlepší relax od zlatníckej piplavej roboty je pre mňa práca s drevom. Poväčšine drobné veci, napr. lyžičky,

prívesky, ornamenty, malé prenosné modly. Pri rezbe používam iba nôž.

Páči sa mi jednoduchosť a obratnosť noža, dobre sedí v ruke. Práca s ním ide rýchlo a zanecháva v

dreve peknú stopu. Preto čas od času niečo pre potešenie vystrúham...